Ahoj, na začiatok sa môžeš predstaviť a povedať, ako si sa dostala k cyklistike a konkrétne k disciplíne downhill.
Ahoj. Volám sa Ester Barteková. Mám 18 rokov a momentálne študujem na gymnáziu v Zlatých Moravciach. K downhillu som sa dostala asi pred štyrmi rokmi. Pred tým som vlastne ani netušila, že podobný šport existuje. Vždy ma lákali adrenalínové športy. Aj preto, keď mi raz kamarát Andrej na jednom lokále požičal svoj bajk som vedela, že downhill je niečo pre mňa.
Aká je konkurencia na pretekoch medzi vami babami?
Je pravda, že na pretekoch, konkrétne na SPDH nás nesúťaží veľmi veľa. Väčšinou sa stretáme v zhruba rovnakej zostave a vládne medzi nami istá zdravá rivalita, takže dokážeme jedna druhú posúvať stále ďalej. Často sa stretávam aj s názormi, ktoré trochu podceňujú ženskú kategóriu a možno si úplne neuvedomujú všetku drinu a tréning, čo je za tým. Túto sezónu budem mať premiéru v disciplíne enduro, kde je konkurencia podstatne väčšia, takže to bude ešte zaujímavé 🙂 .
Zjazd je predsa populárnejší u mužov. Ako to vníma tvoja rodina alebo kamaráti, že si si vybrala práve takýto “adrenalínový” šport?
Myslím si, že moji rodičia ma podporujú do obrovskej miery, čo pokladám za veľké šťastie. Od mala sú tak nejak zvyknutí na moje “úlety“ a už sa asi zmierili s tým, že nebudem chodiť na tanečnú ani na spev. Samozrejme je tam aj strach. Najmä po posledných dvoch zraneniach, ktoré však ku športu tiež patria. Kamaráti to berú ako moju bežnú súčasť. Často si robia srandu, že som sa mala narodiť ako chlapec, lebo okrem bajku jazdím aj na motorke a podobne…
Venuješ sa popri cyklistike aj nejakému inému športu?
Jasné. Od deviatich rokov hrávam ľadový hokej, nejaký čas som chodila na plávanie aj tenis. Som rada, že som sa nezaradila do “počítačovej generácie”, kvôli tréningom som na podobné veci nikdy veľmi nemala čas.
Kde trénuješ ?
Pred sezónou jazdíme často na skýcovských lokálnych trailoch. Dá sa tam parádne vyblázniť aj nabrať kondička, keďže si to treba vyšliapať. Rada chodievam na Drozdovo. Je to blízko a každý pojazd ma prekvapí niečím novým. Je vidno, že sa snažia posúvať úroveň stále vyššie. Ďalej samozrejme klasika Kálnica alebo Malinô Brdo. Trénujem aj v posilke – v našej “Pivničke u miesičov”.
Čo by si chcela v budúcnosti dosiahnuť v cyklistike?
Moje predstavy nie sú úplne konkrétne. Za každým dosiahnutým cieľom je predo mnou nová výzva. Nikdy nie som so svojim výkonom úplne spokojná a chcem sa zlepšiť. Každopádne bajkujem hlavne preto, že ma to baví, takže mojim cieľom je nikdy nestratiť radosť z jazdenia.
Pochváľ sa tvojimi doterajšími úspechmi.
Na svojich prvých pretekoch SPDH som štartovala v roku 2016 v Malej Lučivnej, kde som sa umiestnila na 3. mieste. Nasledovalo 1. miesto v Bachledovej Doline. Za svoj najväčší úspech považujem výhru na majstrovstvách Slovenska 2017 na Kubínskej Holi. Minulú sezónu sa mi podarilo získať tri prvé miesta v SPDH. Na MSR v Mraznici som skončila druhá. Trochu ma mrzí, že mi tesne ušlo prvé miesto v celkovom poradí, po páde v Polomke som sa umiestnila nakoniec druhá.
Aká je tvoja najobľúbenejšia trať v slovenskom pohári?
Donedávna to bola Jasná. Veľmi sa mi páčilo stredisko celkovo. Škoda, že ho zrušili. Teraz mám najradšej asi trať v Malej Lučivnej, najzábavnejšia je na blate 😃.
Ako vyzerá tvoja príprava na sezónu?
Cez zimu mi veľmi pomáhajú hokejové tréningy. Je to fajn na udržanie kondície a tiež nie je na škodu občas tie športy prestriedať. Ako som už spomínala, chodím do posilky, občas si zabehám. Keď sa dá, lyžujem. Rada prevetrám aj cestný bajk. A samozrejme, zjazdovať sa dá aj v snehu, takže cez zimu chodievame na nejaké tie lokálne traily.
Čo ťa dokáže najviac motivovať?
Motivuje ma každý jeden úspech, keď aj menší. Kamaráti ma vedia tiež super motivovať ich podporou a pomocou.
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov v nadchádzajúcej sezóne.
Ďakujem aj ja za túto možnosť a podobne prajem veľa úspechov 🙂 .
Škola horskej cyklistiky 